Exkurzia do Talianska

Jedného dňa sa nám vyskytla ponuka v spolupráci s organizáciou Erasmus, vycestovať do talianskeho mesta Ancona. Ako prváci na novej škole sme boli zo začiatku neistí, no v sprievode dnešných tretiakov sme vložili dôveru našim pani profesorkám a tí najodvážnejší sme sa pobrali na dlhú cestu. A tak sa 16 nádejných mladých študentov Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského rozhodlo spoznať krásy renesančného Talianska.

Cesta bola síce namáhavá, no rozprávanie s kamarátmi, hranie hier a veľa spánku ju pomerne urýchlilo. Po skoro celom dni strávenom v autobuse sme večerom prišli do Ancony, kde nás vítali brány školy Galileo Galilei spolu s našimi talianskymi kamarátmi a ich rodinami. Možno by ste si povedali, že po 16 hodinách cestovania ste unavení, ale nič nie je lepšie ako nočná prehliadka prístavu plného obrovských lodí s výhľadom na večerné mestečko pod svietiacim mesiacom.

 

Prvý deň sme strávili chytaním bronzu na pobreží Pedaso. Nesmeli chýbať ani vodné aktivity ako kajakovanie, obchádzka na vodných bicykloch, plachtenie, či unášanie sa Jadranským morom. Taliani nás sprevádzali na každom kroku, starali sa o nás, rozvíjali sme spoločnú komunikáciu pomocou anglického jazyka. Keďže sa jednalo o výmenný pobyt boli veľmi otvorení, prijali nás medzi seba, aj keď sme prišli ako cudzinci, a bol to veľký krok ako pre nás tak aj pre nich. Starali sa o nás ako o členov ich domácností, snažili sa nám vyjsť v ústrety a rozprávať sa s nami, aj napriek jazykovej bariére. Každému z nás vždy niečo pripravili, či už to boli tradičné cestoviny s parmezánom alebo domáce lasagne a pribalili nejaký ten keksík alebo ovocie. Každý deň sme zakončili spoločnou prechádzkou mestom a poriadnou večerou v reštaurácií.

Samozrejme sme sa prišli aj niečo nové naučiť, a preto bol nasledovný deň venovaný práci na spoločnom environmentálnom projekte spojenom s prehliadkou školy. Úlohou našej spolupráce  bolo zistiť, ako je na tom talianska škola s rozvojom ekológie a recyklácie. Poobede sme sa spolu vybrali na obhliadku Ancony, kde si Taliani pripravili menšie info okienko o známych pamiatkach. Jednou z nich bola aj katedrála sv. Cyriaka, ktorej schody nemali koniec, no ako sa tiahli fialové klematisy, tak sme pokračovali aj my a musím povedať, že to stálo za to. V Taliansku majú zvyk, že keď strčíte ruku do tlamy leva, ktorý sa nachádza pred katedrálou, mali by ste mať šťastie, a tak ako správni  turisti sme nechceli pohŕdnuť tradíciou a zdokumentovali sme to aj fotkou.

Posledný deň sme mali možnosť zapojiť sa do záverečných osláv konca školského roka, kde usporiadali  poriadnu rozlúčkovú party, kde nemohla chýbať hudba, množstvo tanca a hra s farbami, ktorej nikto neunikol. Povinnosťou bolo mať biele tričko, aby na vás farby vynikli, no mnohokrát to však neskončilo iba na tričku. Niektorí z nás sme mali možnosť poobede navštíviť jednu z najkrajších pláží, ktorá je vychýrená v celej Ancone a je to Portonovo beach.

Náš pobyt sme ukončili súkromnou rozlúčkovou oslavou plnou jedla, hudby a smiechu. Okolo polnoci sme si popriali dobrú noc a  pomaličky sme sa pobrali domov. Ráno sme sa poďakovali našim hostiteľom a rozlúčili, pretože nás opäť čakala dlhá cesta. Už teraz sa tešíme na opätovné stretnutie v septembri, ktoré je za rohom. Teraz bude rada na nás, kde sa ukáže, akí sme zodpovední a ako sa vieme postarať o svojich hostí.

Vďaka našej úžasnej posádke na čele s pani profesorkou Anderlovou a pani profesorkou Belanovou sa nám podarilo navštíviť jedno z najkrajších a najromantickejších miest samotného Talianska - Veronu. Známe mesto lásky obklopené múrmi  románskej  architektúry, plné spomienok a príbehov slávnych panovníkov či spisovateľov ožilo aj v čase nášho príchodu. Po príchode nasledovala obchádzka počnúc arénou,  pozdĺž promenádou obchodov luxusných značiek, končiac pri balkóne nesmrteľnej lásky Rómea a Júlie.

Po 7 hodinovej ceste z Ancony sme sa odmenili každý po svojom, či už to bolo originálnymi  cestovinami Bolognese na hlavnom námestí Verony, ktoré ak si v Taliansku nedáte minimálne raz ako keby ste ani neboli, sladkou zmrzlinou z čerstvého ovocia alebo čokolády, ktorú ani      nestihnete zjesť, pretože je také veľké teplo, či už dvojitým  espressom pod dáždnikom s kolegyňou.

Najviac nám budú chýbať tie západy slnka ponad azúrovo-modré more končiac nevidno kde, ktoré sa nedajú zachytiť ani kvalitným fotoaparátom pp Anderlovej.

Myslím si, že táto exkurzia nám každému určite niečo dala, či už nové priateľstvo, zážitky, vedomosti, inšpiráciu. Výmenný pobyt je predsa len iný, ako bývanie v resorte,  naozaj si vyskúšate ako sa žije v rôznych domácnostiach a naučíte sa veľa nového. A o tom to je, nebojte sa spoznávať nových  ľudí, cestujte, užívajte si život a ak vám GJGT ponúkne niečo podobné, chopte sa príležitosti. Svet sa mení, ľudia sa menia a nepremeškajte svoju príležitosť zažiť niečo nezabudnuteľné iba kvôli strachu.

Veľké ďakujem patrí pp Anderlovej a pp Belanovej, pretože bez nich by sa toto všetko nemohlo uskutočniť a za to, že nám boli vždy na blízku, keď sme ich potrebovali a dávali na nás pozor, predsa len je to veľká zodpovednosť (ešte s tínedžermi ako sme my).

                                                                                                                                 Sylvia Natália Tereňová , I.B.