Banská Bystrica | Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského

zvoľte si
dizajn
stránky

Banán Čokoláda

Banská Bystrica

Banská Bystrica

Erb mesta Banská Bystrica Nova villa Bystrice - nová osada Bystriciens - to je prvý písomne doložený názov mesta, ako ho uvádza listina uhorského kráľa Bella IV. z roku 1255. Listina, ktorou panovník udelil Bystrici rozsiahle mestské práva a výsady, znamenala začiatok prerodu pôvodnej osady na rozkvitajúce banské mesto.
Spočiatku sa ťažba sústreďovala na striebro, ale v 14. storočí vzrástla ťažba medi, ktorá sa postupne stala dominantou, a tak si Bystrica vyslúžila prívlastok medená. Meď sa vyvážala do Nemecka, Rakúska, Poľska, Benátok, Flanderska i Španielska. Vrcholné obdobie v ťažbe a spracovaní medi je spojené s pôsobením thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorá na prelome 15. a 16. storočia ovládla bane, zvýšila ťažbu a dosiahla obrovské zisky.
O bohatstve Thurzovcov dodnes svedčí ich výstavný dom na námestí, s unikátnymi freskami v Zelenej sieni. Z toho obdobia pochádzda oltár sv. Barbory, dielo najvýznamnejšieho gotického umelca na Slovensku Majstra Pavla z Levoče.
16. storočie bolo však i obdobím tureckých vpádov, a preto sa Bystrica obkolesila mohutnými kamennými hradbami a baštami, z ktorých sa do dnešných čias zachoval len zlomok. Svoj účel však splnili, lebo Turci sa cez ne nikdy nedostali.
Nepokojné bolo i 17. storočie, keď mesto hospodársky zaťažovali požiadavky uhorských vodcov protihabsburských stavovských povstaní. Počas Bethlenovho povstania v máji roku 1620 zasadal v Bystrici krajinský snem, ktorý zvolil Gabriela Bethlena za uhorského kráľa.
18. storočie prinieslo úpadok baníctva, mesto sa však stalo dôležitým lesníckym a administratívnym centrom, v roku 1766 sem bolo prenesené sídlo Zvolenskej stolice a v roku 1776 tu bolo založené biskupstvo. Začiatkom 18. storočia na miestnom evanjelickom gymnáziu pôsobil ako rektor významný polyhistor Matej Bel, honosiaci sa prívlastkom magnus decus Hungariae (veľká ozdoba Uhorska), po ktorom je pomenovaná i dnešná univerzita.
Najvýznamnejšou kapitolou moderných dejín Banskej Bystrice je Slovenské národné povstanie, ktoré tu malo svoje centrum. Pamätník venovaný týmto udalostiam je jednou z architektonických dominánt mesta.